-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Atraktívnosť akcií narastá


26.02.2013

Desať posledných čísel na rulete bolo červených. Stavili by ste svoje peniaze na to, že to ďalšie už bude čierne? Ak čo len trochu racionálne uvažujete, určite tak neurobíte. Každý výsledok na rulete je náhodný a vôbec nezáleží, na akej farbe sa guľôčka zastavila v predchádzajúcej hre. Alebo aká je štatistika posledných desiatich hier. A teraz: investovali by ste svoje peniaze do akcií, ktoré v posledných rokoch boli jednou z najhorších investícií?

Desať posledných čísel na rulete bolo červených. Stavili by ste svoje peniaze na to, že to ďalšie už bude čierne? Ak čo len trochu racionálne uvažujete, určite tak neurobíte. Každý výsledok na rulete je náhodný a vôbec nezáleží, na akej farbe sa guľôčka zastavila v predchádzajúcej hre. Alebo aká je štatistika posledných desiatich hier. A teraz: investovali by ste svoje peniaze do akcií, ktoré v posledných rokoch boli jednou z najhorších investícií?  

Ak máte na jazyku jednoznačnú odpoveď, ešte sa s ňou neponáhľajte. Predpovedanie budúceho vývoja na akciových trhoch je prekérnou disciplínou, v ktorej sa už popálili mnohí. Pod jedným z najznámejších pokusov vysloviť ortieľ nad zmysluplnosťou investovania do akcií je podpísaný americký magazín Business Week, ktorý v polovici augusta 1979 vyšiel na titulke s dvoma slovami v titulku: Smrť akcií. Odkaz finančných expertov zodpovedal stupňu frustrácie investorov z vývoja akcií v predchádzajúcich rokoch. Až na to, že pesimistická predpoveď bola kolosálnym omylom – v nasledujúcich dvadsiatich rokoch zaznamenali trhy s akciami jedno z najlepších období v histórii.

Rok 1979 už dnes môže znieť vzdialene a pravdepodobnosť rovnakého omylu pripadať ako minimálna. No dojmy bokom: v novembri 2011 s takmer identickým odkazom pre čitateľov prišiel aj nemecký burzový magazín Focus Money. Jeho titulka mala podobu smútočného oznámenia, ktorému dominovali dve slová: Akcie. Nekrológ. Trúfalá predpoveď nemeckých burziánov sa však ukázala rovnako mylná ako verdikt ich amerických kolegov spred 32 rokov: v roku 2012 stúpol hlavný index nemeckej burzy o bezmála 30 %.

 

Klamlivý pesimizmus

 

Akciové trhy v oboch prípadoch predviedli úplný opak toho, čo im experti veštili. To, čo vyzerá ako zákon schválnosti, však môže byť aj dôkazom zmysluplnosti investovať práve vtedy, keď väčšina považuje takýto nápad takmer za bláznovstvo. Detailnejšia analýza toho, ako sa trhy s akciami vyvíjajú, dokonca ukazuje, že v čase všeobecného pesimizmu je v skutočnosti tá najlepšia doba investovať.

Na výskum potvrdzujúci užitočnosť pesimistického vývoja akciových trhov pre rozhodovanie investorov sa podujal Jack Schwager, americký publicista a investičný manažér. Základom jeho analýzy bol historický vývoj akcií za viac ako 130 rokov. Po každom roku vypočítal výkonnosť ich indexov za predchádzajúcu dekádu a zoradil ich postupne do štyroch skupín (kvartilov). Ďalším krokom bola analýza toho, ako sa ceny akcií vyvíjali v nasledujúcich dvoch, piatich, desiatich, pätnástich a dvadsiatich rokov v závislosti od toho, aká bola výkonnosť akciových trhov v predošlých desiatich rokoch.

Medzi výnosmi v dvoch a piatich rokoch nebol v získaných výsledkoch podstatný rozdiel. Inými slovami: bolo prakticky jedno, či akcie v predchádzajúcich desiatich rokoch klesali, stúpali či stagnovali, v ďalších dvoch a piatich rokoch to nemalo na zisky investorov takmer žiadny vplyv. Ten však bol neprehliadnuteľný v dlhšom časovom období. Zisky akcií po štvrtine najhorších dekád boli v priemere o dva percentuálne body vyššie ako výnosy trhov po štvrtine tých najlepších. Rozdiel vo výsledkoch narástol ešte viac, keď základom pre rozdelenie jednotlivých časových období neboli výsledky predchádzajúcich desiatich, ale dvadsiatich rokov.

 

Ešte väčšie rozdiely

 

Analyzovať historické dáta akciových trhov môže byť užitočné štatistické cvičenie, no jeho vypovedaciu schopnosť môžu podkopať argumenty o zmysluplnosti porovnávania akciových trhov na konci 19. storočia s tými dnešnými. Rovnaká analýza, no s počiatkom skúmaných dát od roku 1950. Výsledok bol ešte jednoznačnejší. Výnosy akciových trhov po najhorších desiatich a dvadsiatich rokoch sú výrazne vyššie ako výnosy po „dobrých“ rokoch. Označenie „výrazne vyššie“ pritom nevyjadruje rozdiel jedného či dvoch percentuálnych bodov, ale viac ako 10-bodový rozdiel.

Absorbovať hromadu čísel nie je vždy jednoduché. Ak by mal byť výsledok uvedenej analýzy zhrnutý do vety, tá by mohla znieť: Najvhodnejším časom pre nadpriemerne ziskové investovanie do akcií je obdobie, ktorému predchádzajú mizerné roky. S dodatkom, že predchádzajúca veta platí aj naopak – najhoršie sú na tom investori, ktorí na trh prichádzajú po rokoch eufórie z vysokých výnosov.

 

Stratená dekáda

 

Posledné tvrdenie platí dokonale na realitu trhov posledných rokov. Internetová bublina z konca 90. rokov vyhnala ceny akcií tak prudko nahor, že v minulosti by človek márne hľadal podobný obraz šialenstva. Nasledovala „stratená dekáda“, počas ktorej sa akcie postupne stávali zatracovanou formou investície. Stačí sa pozrieť na index S&P 500, ktorý je aj dnes približne tam, kde bol na začiatku roku 2000. Alebo technologický index Nasdaq, ktorý je na začiatku roku 2013 stále hlboko pod svojimi maximami z roku 2000.

Trpká skúsenosť investorov za posledných viac ako desať rokov je však dobrou správou pre tých, ktorí nad akciovými trhmi uvažujú dlhodobo. Nie v horizonte dvoch či piatich rokov, ale s vyhliadkou dlhšou ako desaťročie. Finančné trhy síce môžu pripomínať kasíno, no aj tam sú vo výhode tí, ktorí pri blackjackovom stole vedia počítať karty. Na trhu s akciami by bolo jasné, že dnes hrajú vyhliadky opäť v ich prospech.