Americký prezidentský šok
Ešte pred mesiacom sa zdalo byť takmer isté, že Amerika sa stane opäť unikátnou. Prieskumy verejnej mienky opakovane naznačovali, že prvého Afroameričana v Bielom dome vystrieda po prvýkrát v histórii žena. Nestalo sa tak. To však nebolo jediné prekvapenie prezidentských volieb v USA.
Ešte pred mesiacom sa zdalo byť takmer isté, že Amerika sa stane opäť unikátnou. Prieskumy verejnej mienky opakovane naznačovali, že prvého Afroameričana v Bielom dome vystrieda po prvýkrát v histórii žena. Nestalo sa tak. To však nebolo jediné prekvapenie prezidentských volieb v USA.
Hneď ako bolo zrejmé, že 45. prezidentom v americkej histórii sa začiatkom budúceho roka stane obchodný magnát Donald Trump, začali sa analytici predbiehať vo vysvetľovaní toho, v čom sa dovtedy sami mýlili. Finančné trhy sa však o ich argumenty už nezaujímali. To, čo sa dialo na nich, pripomínalo stav bojovej pohotovosti.
Najviditeľnejšou obeťou Trumpovho volebného víťazstva sa stalo mexické peso. Jeho hodnota voči americkému doláru začala oslabovať už dávnejšie a každá pozitívna správa o Trumpovi a jeho vyhliadkach ho posielala na slabšie úrovne. Keď už boli výsledky volieb isté, výmenný kurz pesa sa v priebehu minút prepadol o dvojciferné percento na osemročné minimum.
Panika na trhoch sa okamžite preniesla do Ázie, kde sa ešte v tom čase čulo obchodovalo. Šok medzi investormi a obchodníkmi bol viditeľný na trhoch s derivátmi, najmä s kontraktmi na americké akciové indexy. Prepady ich cien naznačovali, že Wall Street zažije pohromu. „Pri otvorení amerických trhov očakávajte spustenie bezpečnostných poistiek,“ avizovala americká spravodajská stanica CBS. Na newyorskej burze sa automaticky aktivujú, keď dôjde k poklesu cien akcií o sedem percent. „Bude to niečo podobné ako to, čo sme videli v lete pri brexite. Až na to, že vo väčšom rozsahu. A zrejme to bude trvať dlhšie,“ varovala CBS.
Test nervov
No ako neboli experti schopní predpovedať porážku Hillary Clinton, nedokázali správne odhadnúť ani to, ako sa trhy budú správať v priebehu nasledujúcich hodín. Žiadne veľké výpredaje na americkej burze neprišli. Práve naopak. Najsledovanejšie indikátory burzového trhu – index S&P 500 a Nasdaq – deň po voľbách zamierili nahor. V teste nervov najviac zarobili investori, ktorí zachovali chladnú hlavu. Najčastejším vysvetlením je odkaz na prvý verejný prejav Trumpa ako víťaza volieb. Kým počas kampane si servítku pred ústa rozhodne nekládol a útočil na viacerých frontoch, vystúpenie Trumpa-víťaza už malo podstatne zmierlivejší tón.
Ani s odstupom niekoľkých dní nie je možné spoľahlivo načrtnúť ďalšie smerovanie najväčšej ekonomiky sveta. O niektorých zámeroch je jednoduchšie hovoriť v kampani ako ich zrealizovať. Napríklad o zvrátení reformy zdravotníctva, ktoré sa vďaka Obamovej administratíve dočkalo najväčších zmien od polovice 60. rokov minulého storočia. Alebo o zavedení protekcionistických opatrení, o ktorých republikáni počúvajú tradične s veľkou nevôľou. Nový americký prezident by, naopak, určite mohol získať podporu pre avizované zníženie daní a investície do infraštruktúry. Finančné trhy takúto budúcnosť akoby aj očakávali: výnosy zo štátnych dlhopisov rastú, akoby investori predpokladali reprízu hospodárskej politiky Ronalda Reagana: nárast rozpočtového deficitu, rýchlejšie tempo ekonomického rastu a vyššiu infláciu.
Je pravdepodobné, že práve inflácia bude v nasledujúcich mesiacoch častejšie skloňovaná ako dosiaľ. Ak by sa totiž Trumpovej administratíve podarilo presadiť programy, ktoré by sa podpísali pod rast cien v ekonomike, na ťahu by bola centrálna banka. Je totiž nepravdepodobné, že Federálny rezervný systém v USA by bol ochotný tolerovať výrazný inflačný skok. Účastníci finančných trhov predpokladajú, že v polovici budúceho roka bude hlavná úroková sadzba o 50 bázických bodov vyššie ako dnes (t. j. o pol percentuálneho bodu). Ak by centrálni bankári boli nepriamo nútení k prudšiemu zvyšovaniu sadzieb, je takmer isté, že pre svetovú ekonomiku by to znamenalo nečakané „vlny šoku“ s dôsledkami, ktoré dnes nemožno jednoznačne odhadnúť.
Európske dozvuky
Samostatnou otázkou ostáva, aký vplyv bude mať nová administratíva prezidenta Trumpa na Európu. Prvé reakcie trhov naznačujú, že pre starý kontinent môže byť zmena politického kurzu v USA dobrou správou. Stačí sa pozrieť na devízové trhy, kde americký dolár výrazne posilnil voči všetkým hlavným menám, vrátane eura. Slabšia mena funguje ako stimul pre exportérov, ktorí vďaka pohybu kurzu zarobia viac.
Navyše, nárast dlhodobých výnosov nepostihol len americké dlhopisy, ale aj štátne dlhopisy európskych krajín. Vyššie výnosy znamenajú pokles cien dlhových cenných papierov, čo zväčšuje manévrovací priestor pre ECB, ktorá ich pravidelne nakupuje. Na rozdiel od USA v Európe zatiaľ inflácia nepredstavuje hrozbu. Je preto možné, že európski voliči budú mať dôvod byť s voľbou nového amerického prezidenta spokojní. Obdobie nízkych úrokových sadzieb, dôsledok menovej politiky ECB, môže byť dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
