Ako začať, keď je (takmer) neskoro
Pri dlhodobých finančných cieľoch platí základná rovnica: čím skôr začnete, tým lepšie. V reálnom svete sa však len málokto začne na dôchodok pripravovať tvorbou vlastných úspor už pri nástupe do prvého zamestnania. Čo teda robiť, ak máte okolo 50 rokov a žiadne úspory na penziu?
Pri dlhodobých finančných cieľoch platí základná rovnica: čím skôr začnete, tým lepšie. V reálnom svete sa však len málokto začne na dôchodok pripravovať tvorbou vlastných úspor už pri nástupe do prvého zamestnania. Čo teda robiť, ak máte okolo 50 rokov a žiadne úspory na penziu?
Podobná situácia nie je výnimočná. Mladí ľudia myslia najskôr na zabezpečenie vlastnej strechy nad hlavou, splácanie hypotéky, neskôr sa pridajú výdavky spojené s výchovou detí, zabezpečením ich potrieb. Keď neskôr deti vyrastú a hypotéka je splatená, uvedomia si, že na dôchodok ešte nebol čas myslieť.
Dobré a zlé správy
Zlá správa ako prvá: ak ste sa spoznali v predchádzajúcich riadkoch, budete musieť výrazne sporiť. Váš odchod do dôchodku už nie je otázkou desiatok rokov, čo je výhoda mladej generácie. Dobrou správou však je, že takéto obmedzenie nemusí rozvrátiť vaše osobné financie. Viaceré výdavky, ktoré ste roky platili, sa stratia – hypotekárny úver je splatený, deti už stoja na vlastných nohách. Navyše, váš príjem je s veľkou pravdepodobnosťou vyšší ako kedykoľvek predtým.
Praktický príklad: Máte 50 rokov, na účet vám mesačne príde suma 1 400 eur a je reálne predpokladať, že v nasledujúcich 10 rokoch bude tento príjem rásť každoročne o 3 %. Desať rokov nie je výnimočne dlhé obdobie, no výška úspor, ktoré by ste si počas neho mohli vytvoriť, určite nie je zanedbateľná.
Z tabuľky č. 1 je zrejmé, že zaujímavú sumu úspor možno vytvoriť aj počas desiatich rokov. Ako by situácia vyzerala, ak by ste si na potrebu zabezpečiť si svoj dôchodok spomenuli skôr a predĺžili investičný horizont o päť rokov?
Dôležité detaily
Možno to na prvý pohľad nie je viditeľné, no všimnite si: ak predĺžite svoj investičný horizont o polovicu (z 10 na 15 rokov), konečná suma na účte je takmer dvojnásobná (pozri tabuľku č. 2). Pri všetkých prepočtoch sme zachovávali konštantnú mieru úspor. V tabuľke č. 3 môžete vidieť, aký efekt by malo, ak by ste ju počas obdobia investovania postupne zvyšovali tak, aby každý rok vzrástla o jeden percentuálny bod. (Ak by ste teda začínali tak, že prvý rok by ste si každý mesiac odkladali bokom 10 % príjmu, v ďalšom roku by to bolo 11 %, potom 12 % atď.)
Všetky prepočty potvrdzujú, že myslieť na dôchodok aj pár rokov pred ním nie je márna snaha. Aj obdobie 10 – 15 rokov je dostatočne dlhé na vytvorenie finančného vankúša, ktorý možno neskôr pohodlne míňať. A hoci uvedené prepočty sú ilustratívne a vzťahujú sa na konkrétne predpoklady (počiatočná výška mzdy, tempo jej rastu a pod.), z tabuliek možno vyčítať viac.
Azda najdôležitejším poznatkom je to, že podstatnejšie ako konkrétna výška zhodnotenia vašich úspor je to, koľko si dokážete odložiť na budúcu spotrebu. Stačí sa pozrieť na prvú tabuľku: Ak si počas desiatich rokov budete každý mesiac odkladať 10 % z príjmu a vaše úspory zarobia ročne 8 %, v konečnom súčte budete mať podstatne menej, ako keby ste si v rovnakom období sporili 20 % z príjmu a dosiahli ročný výnos 4 %. Je preto kontraproduktívne naháňať sa za čo najvyššími výnosmi, efektívnejšie je zautomatizovať proces sporenia. Teda to, čo máte skutočne vo svojej moci.