Ako správne čítať čísla z budúcnosti

Dôchodková prognóza Sociálnej poisťovne je stručný dokument. Napriek tomu, že väčšina čitateľov skončí s čítaním na prvej strane, na jej správne pochopenie je potrebné sa venovať aj ďalším dvom.

Budúci dôchodok v dnešných peniazoch

Problém s porozumením môže nastať už pri tom najdôležitejšom čísle: sume predpokladaného dôchodku. V dôchodkovej prognóze je vypočítaná s presnosťou na euro. Výška dôchodku v dokumente však určite nie je tá, ktorú vám v budúcnosti, pri skutočnom určení dôchodku, oznámi Sociálna poisťovňa.

Vysvetlenie je v dôchodkovej prognóze na rovnakej strane ako posledná poznámka pod čiarou: „Sumy v dôchodkovej prognóze sú uvedené v reálnych cenách, ktoré zohľadňujú očakávaný vývoj inflácie v budúcnosti.“

Výška budúceho dôchodku je vypočítaná tak, aby si ju bolo možné poľahky predstaviť už dnes. Keď si niekto nájde v tomto riadku sumu 800 eur, neznamená to, že o 25 rokov mu z penzijného systému začne prichádzať práve takáto suma. Budúci dôchodok bude určite vyšší, no v reálnom živote – a toto je celá pointa – si zaň bude môcť kúpiť približne toľko tovarov a služieb ako dnes za 800 eur.

Prognózovaný dôchodok vyjadrený v dnešných cenách umožňuje zrozumiteľné porovnávanie budúceho príjmu s dnešnými výdavkami. Ak vám dôchodková prognóza predpovedá 800-eurový dôchodok, no vy mesačne miniete 1 400 eur, hneď je zrejmé, že pokiaľ sa nič nezmení, na udržanie si existujúceho životného štandardu vám bude každý mesiac chýbať „dnešných“ 600 eur. Bez toho, aby ste museli vedieť, koľko bude stáť nájom alebo základné potraviny o tridsať rokov.

Tri scenáre s jediným rozdielom

Dôchodková prognóza nie je reálny výpočet dôchodku, len pokus o jeho odhad. Číslo, ktoré na nej priťahuje najväčšiu pozornosť (predpokladaný dôchodok), je pritom prostrednou hodnotou z troch rôznych scenárov vývoja: pesimistického, základného a optimistického.

Takto označené modelové prepočty vyzerajú ako tri verzie ekonomickej budúcnosti: čo sa stane, keď sa ekonomike nebude dariť, keď všetko pôjde podľa plánu a keď sa bude vyvíjať nad očakávania dobre. Dôchodková prognóza však žiadne takéto komplexné scenáre nepoužíva. V skutočnosti sú všetky modelové scenáre takmer rovnaké.

Rozdiel medzi nimi je len v jednom parametri: v predpokladanom tempe rastu cien. Pesimistický scenár počíta s 1,5 % mierou inflácie, základný s 2 % a optimistický s 2,5 % rastom cenovej úrovne. To je všetko. Predpokladaný rast produktivity práce, ktorý je kľúčový pre rast miezd aj dôchodkov, je vo všetkých troch scenároch identický a vychádza z projekcie Európskej komisie.

To, čo prognóza ukazuje ako očakávaný dôchodok v pesimistickom scenári, neznamená, že takýto dôchodok by bolo možné očakávať, ak by sa ekonomike nedarilo, ľudia by prichádzali o prácu, svet bojoval s finančnou krízou, prípadne čokoľvek, čo si pod „pesimizmom“ dokážeme predstaviť. Pesimistický scenár v dôchodkovej prognóze je matematickou verziou sveta, v ktorom je miera inflácie iba o trochu nižšia ako v „základnom“ scenári. Inak je to navlas rovnaké ako optimistický scenár.

Kľúčový indikátor: miera náhrady

Komu do dôchodku chýba viac ako 10-15 rokov, v dôchodkovej prognóze by nemal prioritne venovať pozornosť výške predpokladaného dôchodku. Podstatne dôležitejším indikátorom je tzv. miera náhrady – číslo vyjadrujúce časť príjmu pred odchodom do dôchodku, ktorý budúca penzia nahradí. Väčšina ľudí číta toto číslo ako definitívnu odpoveď na otázku, o koľko klesne ich životná úroveň. Nie je to však úplný obraz.

Percentuálna miera náhrady je v dôchodkovej prognóze vyjadrená ako percento z hrubej mzdy. To môže spôsobiť nedorozumenie a zbytočnú paniku. Keďže z hrubej mzdy sa na Slovensku platia dane, zdravotné a sociálne odvody a z dôchodku sa žiadne odvody neplatia, v skutočnosti bude budúci dôchodok predstavovať vyššiu časť mzdy než v dôchodkovej prognóze.

Spozornieť pri tomto čísle by však mal každý, u koho výpočet Sociálnej poisťovne ukazuje mieru náhrady menšiu ako 50 %. Takáto úroveň je varovným signálom, ktorý avizuje citeľný prepad životnej úrovne po odchode z trhu práce. Mal by to byť zároveň signál toho, že je najvyšší čas začať sa zaoberať tým, ako sa na dôchodok zabezpečiť aj ďalšími spôsobmi – najmä dlhodobým investovaním.

Bez vlastného portfólia (alebo iného dôchodkového riešenia) nebude výrazný pokles životnej úrovne hrozbou, ale neodvratným dôsledkom.

Budúci dôchodok v dnešných peniazoch

Problém s porozumením môže nastať už pri tom najdôležitejšom čísle: sume predpokladaného dôchodku. V dôchodkovej prognóze je vypočítaná s presnosťou na euro. Výška dôchodku v dokumente však určite nie je tá, ktorú vám v budúcnosti, pri skutočnom určení dôchodku, oznámi Sociálna poisťovňa.

Vysvetlenie je v dôchodkovej prognóze na rovnakej strane ako posledná poznámka pod čiarou: „Sumy v dôchodkovej prognóze sú uvedené v reálnych cenách, ktoré zohľadňujú očakávaný vývoj inflácie v budúcnosti.“

Výška budúceho dôchodku je vypočítaná tak, aby si ju bolo možné poľahky predstaviť už dnes. Keď si niekto nájde v tomto riadku sumu 800 eur, neznamená to, že o 25 rokov mu z penzijného systému začne prichádzať práve takáto suma. Budúci dôchodok bude určite vyšší, no v reálnom živote – a toto je celá pointa – si zaň bude môcť kúpiť približne toľko tovarov a služieb ako dnes za 800 eur.

Prognózovaný dôchodok vyjadrený v dnešných cenách umožňuje zrozumiteľné porovnávanie budúceho príjmu s dnešnými výdavkami. Ak vám dôchodková prognóza predpovedá 800-eurový dôchodok, no vy mesačne miniete 1 400 eur, hneď je zrejmé, že pokiaľ sa nič nezmení, na udržanie si existujúceho životného štandardu vám bude každý mesiac chýbať „dnešných“ 600 eur. Bez toho, aby ste museli vedieť, koľko bude stáť nájom alebo základné potraviny o tridsať rokov.

Tri scenáre s jediným rozdielom

Dôchodková prognóza nie je reálny výpočet dôchodku, len pokus o jeho odhad. Číslo, ktoré na nej priťahuje najväčšiu pozornosť (predpokladaný dôchodok), je pritom prostrednou hodnotou z troch rôznych scenárov vývoja: pesimistického, základného a optimistického.

Takto označené modelové prepočty vyzerajú ako tri verzie ekonomickej budúcnosti: čo sa stane, keď sa ekonomike nebude dariť, keď všetko pôjde podľa plánu a keď sa bude vyvíjať nad očakávania dobre. Dôchodková prognóza však žiadne takéto komplexné scenáre nepoužíva. V skutočnosti sú všetky modelové scenáre takmer rovnaké.

Rozdiel medzi nimi je len v jednom parametri: v predpokladanom tempe rastu cien. Pesimistický scenár počíta s 1,5 % mierou inflácie, základný s 2 % a optimistický s 2,5 % rastom cenovej úrovne. To je všetko. Predpokladaný rast produktivity práce, ktorý je kľúčový pre rast miezd aj dôchodkov, je vo všetkých troch scenároch identický a vychádza z projekcie Európskej komisie.

To, čo prognóza ukazuje ako očakávaný dôchodok v pesimistickom scenári, neznamená, že takýto dôchodok by bolo možné očakávať, ak by sa ekonomike nedarilo, ľudia by prichádzali o prácu, svet bojoval s finančnou krízou, prípadne čokoľvek, čo si pod „pesimizmom“ dokážeme predstaviť. Pesimistický scenár v dôchodkovej prognóze je matematickou verziou sveta, v ktorom je miera inflácie iba o trochu nižšia ako v „základnom“ scenári. Inak je to navlas rovnaké ako optimistický scenár.

Kľúčový indikátor: miera náhrady

Komu do dôchodku chýba viac ako 10-15 rokov, v dôchodkovej prognóze by nemal prioritne venovať pozornosť výške predpokladaného dôchodku. Podstatne dôležitejším indikátorom je tzv. miera náhrady – číslo vyjadrujúce časť príjmu pred odchodom do dôchodku, ktorý budúca penzia nahradí. Väčšina ľudí číta toto číslo ako definitívnu odpoveď na otázku, o koľko klesne ich životná úroveň. Nie je to však úplný obraz.

Percentuálna miera náhrady je v dôchodkovej prognóze vyjadrená ako percento z hrubej mzdy. To môže spôsobiť nedorozumenie a zbytočnú paniku. Keďže z hrubej mzdy sa na Slovensku platia dane, zdravotné a sociálne odvody a z dôchodku sa žiadne odvody neplatia, v skutočnosti bude budúci dôchodok predstavovať vyššiu časť mzdy než v dôchodkovej prognóze.

Spozornieť pri tomto čísle by však mal každý, u koho výpočet Sociálnej poisťovne ukazuje mieru náhrady menšiu ako 50 %. Takáto úroveň je varovným signálom, ktorý avizuje citeľný prepad životnej úrovne po odchode z trhu práce. Mal by to byť zároveň signál toho, že je najvyšší čas začať sa zaoberať tým, ako sa na dôchodok zabezpečiť aj ďalšími spôsobmi – najmä dlhodobým investovaním.

Bez vlastného portfólia (alebo iného dôchodkového riešenia) nebude výrazný pokles životnej úrovne hrozbou, ale neodvratným dôsledkom.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK