Ako si kúpiť šťastný život?
Ste šťastní? Ak bez rozmýšľania súhlasne prikývnete, je to vynikajúce. Je však šanca, že vaša reakcia nebude takáto priamočiara. Pokiaľ to je aj váš prípad, skúste porozmýšľať nad príčinami. Sú to peniaze? Životný partner? Iní ľudia vo vašom okolí? Málo dôvodov na radosť? Pokiaľ máte pocit, že „z každého rožka troška“, je možné, že svoje šťastie jednoducho prehliadate.
Ste šťastní? Ak bez rozmýšľania súhlasne prikývnete, je to vynikajúce. Je však šanca, že vaša reakcia nebude takáto priamočiara. Pokiaľ to je aj váš prípad, skúste porozmýšľať nad príčinami. Sú to peniaze? Životný partner? Iní ľudia vo vašom okolí? Málo dôvodov na radosť? Pokiaľ máte pocit, že „z každého rožka troška“, je možné, že svoje šťastie jednoducho prehliadate.
Keď americký výskumný inštitút Pew Research Centre pred pár dňami zverejnil výsledky prieskumu životnej spokojnosti v 43 krajinách sveta, pre mnohých to bolo prekvapujúce čítanie. Podstatou prieskumu bola jednoduchá otázka: Ak by ste kvalitu svojho života mali oznámkovať na škále 1 až 10, aké by bolo vaše hodnotenie?
Prieskumníci sa na takéto hodnotenie pýtali v rôznych krajinách, od ekonomicky najvyspelejších až po tie najchudobnejšie. Výsledky ukázali, že najspokojnejší ľudia žijú v krajine, ktorá nie je žiadna hospodárska superveľmoc – v Mexiku. To však nebolo jediné prekvapujúce zistenie – na vrchné rebríčky spokojnosti sa síce prepracovali aj Američania, Nemci či Francúzi, no sekundovali im obyvatelia Vietnamu, Číny a Indie. Podrobnejšie čítanie môže odhaliť viaceré zaujímavé trendy, no jedno je zrejmé aj na prvý pohľad – peniaze očividne nie sú rozhodujúcim faktorom, keď ide o šťastie.
Malá kopa pýta viac
Mať viac peňazí znamená možnosť kúpiť si viac, tomu rozumie aj malé dieťa. No plnšie nákupné košíky ani zapratanejšie byty a domy nie sú tým faktorom, ktorý by rozhodoval o kvalite života. Dôvod? Na dobré veci si rýchlo zvykáme a potom ich považujeme za samozrejmé. „Ľudské bytosti sú užasne vyvinuté na prispôsobenie sa zmenám v živote, najmä tým pozitívnym,“ citoval nedávno americký Wall Street Journal Sonju Ljubomirsku, profesorku psychológie na Kalifornskej univerzite v Riverside. „Ak sa zvýši váš príjem, môžete si dovoliť viac minúť, no nahor idú aj vaše ambície. Možno si kúpite väčší dom v novej štvrti a získate bohatších susedov, takže budete mieriť ešte vyššie. Zabrániť tomu je veľmi ťažké.“
James Hong, zakladateľ populárnej stránky hodnotiacej portréty ľudí Hot or Not, sa vo svojom živote nemôže sťažovať na nedostatok peňazí. Spoznal však nikdy sa nekončiacu špirálu porovnávania sa s úspešnejšími ľuďmi, ktorá sužuje takmer všetkých majiteľov vysokých bankových kont (sám medzi nich patrí). Aby sa jej vyhol, začal s tým, že predal svoje luxusné Porsche Boxster a vymenil ho za menej okázalú Toyotu Prius. Dôvod? „Nechcel som žiť život majiteľa Boxstera, pretože keď ho máte, rozmýšľate nad tým, ako by ste si mohli kúpiť model 911. A viete, po čom túžia majitelia Porsche 911? Chceli by mať Ferrari,“ vysvetľuje J. Hong.
Selektívna pozornosť
Účinnejší (a podstatne lacnejší) návod na zlepšenie pocitu šťastia v živote ponúkajú psychológovia, ktorí majú skúsenosti s pacientmi sťažujúcimi sa na prázdne životy bez dôvodov na radosť. Vedia totiž, že ak niekto tvrdí, že jeho deň nepriniesol žiadne pozitívum, spravidla ide len o chybu v optike. Ak totiž svoju pozornosť zameriame na niečo konkrétne, všetko ostatné ignorujeme.
Ak neveríte, skúste sa pozrieť okolo seba. Spočítajte, koľko modrých predmetov vidíte. Máte to? A teraz, bez toho, aby ste sa okolo seba pozreli opäť, povedzte, koľko je okolo vás zelených predmetov. Pri tejto odpovedi už zrejme môžete len hádať, ale to vás nemusí trápiť. Stali ste sa obeťou tzv. selektívnej pozornosti. Zamerali ste len na to, čo je podľa vás podstatné a dôležité.
Podobnou formou „slepoty“ trpíme aj v bežnom živote. Vnímame v podstate len to, čo vnímať chceme alebo potrebujeme, ostatné veci ignorujeme. A podvedome hľadáme príklady, ktoré nás v tom utvrdzujú. Ak sme napríklad presvedčení, že život nám denne ponúka len dôvody na pesimizmus, máme tendenciu vidieť len príklady, ktoré to potvrdzujú. Rovnako ako v predchádzajúcom príklade – vidíme len modré predmety, nie zelené.
Zmeny zadarmo
Selektívna pozornosť je pritom to, čo možno využiť v záujme zlepšenia toho, aký šťastný život vedieme, tvrdia psychológovia. A ak chcete, inšpirácií dokážete nájsť viacero. „Keď som prežíval ťažké obdobie, zaviedol som si jednoduché pravidlo, ktoré zmenilo môj život. Hneď ako som sa vrátil z práce, prvú vec, o ktorej som povedal svojej manželke, bolo to, čo najlepšie sa mi v ten deň stalo. Žiadne výnimky, žiadne výhovorky. Jednoducho to najlepšie, čo som zažil, dokonca aj keby to mala byť šálka dobrej kávy. Táto zmena spôsobila, že náš spoločný večer sa začínal pozitívne, a znamenala aj zlepšenie nášho vzťahu,“ hovorí o svojej skúsenosti so selektívnou pozornosťou marketér Brad Einarsen.
V diskusii na tému šťastie opisuje na serveri Quora podobnú skúsenosť aj Angeline Lee. Prechádzala ťažkým obdobím depresie, v ktorom nevidela žiadny dôvod na optimizmus. „Jeden z priateľov mi navrhol, aby som si zaviedla akýsi denník šťastia, do ktorého by som si pravidelne zapisovala jednu vec, ktorá sa mi počas dňa stala. Bolo to v čase, keď som bola ochotná vyskúšať čokoľvek, preto som si začala robiť poznámky na malé papieriky a odkladala ich do škatule. Zo začiatku to bol skutočný boj, prvé dni boli nesmierne ťažké. Po pár týždňoch som si však začala uvedomovať, že zažívam toľko pozitívnych vecí, až mám problém zapísať si len jednu z nich,“ píše o zmene svojej optiky A. Lee. Netrvalo dlho a sama začala robiť veci, ktoré by si niekto iný mohol zapísať do svojho „denníka šťastia“. Zmena, ktorú urobila v hlave, nekládla žiadne finančné nároky. Výsledkom bol však úplne odlišný pocit, aký mala na jej začiatku.
Dva spomenuté príklady výstižne ilustrujú fakt, že pocit šťastia nie je doménou peňazí. O tom, či ho máme alebo nie, rozhodujeme sami. A aký máte dnes deň vy?
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
