-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Ako prísť o peniaze? Opustiť fungujúcu stratégiu


06.05.2019

Nicolas Darvas nie je meno, ktoré by bolo všeobecne známe. Dokonca ani vo finančnej komunite. Jeho investičné úspechy sú však inšpiráciou a jeho najväčší omyl užitočnou lekciou.

Nebyť náhody, meno Darvas by možno poznali len tanečníci a choreografi. Práve tanec priviedol mladého Maďara a jeho partnerku začiatkom 50. rokov minulého storočia do kanadského Toronta. Majitelia nočného klubu, v ktorom mali vystúpenie, mu dali neobvyklý návrh: honorár v akciách, ktorých sa chceli zbaviť. „V šoubiznise som už mal niekoľko podivných skúseností, no táto bola nová,“ spomínal neskôr.

Keď o dva mesiace v rámci nudy listoval novinami, náhodou nazrel aj do finančnej sekcie. To, čo v nej o pár sekúnd neskôr zistil, mu zmenilo život: „Vyskočil som z kresla. Akcie, ktoré som získal po 50 centov, stáli 190 centov. Pripadalo mi to ako mágia.“

 

Hľadanie systému

Kým svoje prvé tisíce zarobil Darvas vďaka šťastene, nechcel sa spoliehať na ňu. Ďalšie roky svojho života venoval popri tanci aj štúdiu akciových trhov. Metóda pokusov a drahých omylov ho takmer zruinovala, kým našiel v pohybe cien logiku. Vďaka tomu sa vyhol bankrotu a svoj pôvodný vklad niekoľkonásobne zhodnotil.

Prednosťou Darvasovho systému bolo, že sledoval len vývoj cien vybraných akcií. Nečítal správy, neradil sa s inými, striktne sa riadil pravidlami, ktoré si sám vytvoril. Vďaka tomu mohol investovať na burze a súčasne absolvovať dvojročné tanečné turné okolo sveta. Spojkou s Wall Street sa mu stali telegramy plné čísel, z ktorých vedel vyčítať, ako sa darí jeho investíciám.

Úspech, aký sa Darvasovi podarilo dosiahnuť pri investovaní do rýchlo rastúcich akcií, bol závratný. Sám sa stal svojím najväčším obdivovateľom. „Asi nikoho neprekvapí, že som si začal sám seba predstavovať ako Napoleona financií. Mal som pocit, že začínam pochodovať po vyblýskanej ceste,“ napísal o svojej skúsenosti. Bolo to krátko pred tým, ako mal pocítiť vlastné Waterloo.

 

Čím bližšie k Wall Street, tým horšie

Zhodnotenie menej ako 10-tisícového vkladu na pol milióna v priebehu pár rokov si vyžaduje investičný kumšt. Darvas presvedčil sám seba, že ak bol schopný dosiahnuť takýto výsledok a popritom cestovať po celom svete, v New Yorku, v srdci finančného sveta, bude ešte úspešnejší. Z neortodoxného investora, ktorý potreboval len denné telegramy a žiadne správy, sa stal finančník, akých bolo na Wall Street plno. Dianie na burzovom parkete začal sledovať priamo z kancelárie svojho makléra, pozornosť venoval aj tomu, o akých akciách rozprávajú iní. Dlhodobé obchody, ktoré robil podľa vlastného systému, šli do úzadia. Elektrizujúca atmosféra burzy, ktorú nasával, ho poháňala robiť čo najviac obchodov. „Po pár dňoch obchodovania som zahodil všetko, čo som sa za posledných šesť rokov naučil. Robil som chyby, pred ktorými som sa dovtedy mal na pozore. Hovoril som s inými obchodníkmi. Načúval som neovereným informáciám.“

Výsledkom tejto zmeny bola takmer katastrofická strata pre Darvasa. Jediný dôvod, ktorým ju mohol vysvetliť, mu pripadal šokujúci: „Bolo to také prekvapujúce, také jednoduché a pritom také neobvyklé, že som tomu nechcel uveriť. Mojím nepriateľom sa stali moje uši.“ Strata schopnosti nasledovať vlastnú stratégiu a investovanie podľa odporúčaní odborníkov a známych stálo Darvasa šesťcifernú sumu. Tá sa mu však vrátila, keď sa odstrihol od informačného šumu Wall Streetu a jeho jediným informačným káblom sa stali telegramy, aké dostával predtým. Na jeho diagnózu však investori doplácajú dodnes, keď sa nechávajú ovplyvňovať neustálym prílevom nových informácií a opúšťajú overené investičné prístupy.