Ako prišli meny k menám?

Doláre, eurá, libry, jeny. Počúvame o nich tak často, až ich berieme ako úplnú samozrejmosť. Prečo sa však americká mena volá „dolár“ a prečo Japonci platia práve v „jenoch“?

Doláre, eurá, libry, jeny. Počúvame o nich tak často, až ich berieme ako úplnú samozrejmosť. Prečo sa však americká mena volá „dolár“ a prečo Japonci platia práve v „jenoch“?

Peniaze poznajú ľudia na celom svete. Navzájom sa líšia všetkým možným – vzhľadom, váhou, aj tvarom. No väčšina z nich má jedno spoločné – spôsob, akým vznikol ich názov. Buď je odvodený od názvu miesta, kde sa ťažil kov potrebný na výrobu prvých mincí, od váhy, oficiálneho označenia toho, kto ich vydával, alebo jednoducho od názvu samotného drahého kovu. Krátky exkurz do histórie poodhaľuje pozadie vzniku mien, ktoré dnes pozná každý.

Dolár

Dolár je oficiálnou menou vo viac ako 20 krajinách sveta. S platidlom s týmto označením sa možno stretnúť v USA, Kanade, Austrálii, na Taiwane, ale i v Singapure, na Jamajke či v Namíbii. Za svoj názov vďačí – trochu paradoxne – Európe.

Korene dolára siahajú až do 15. storočia, keď nedostatok zlata na výrobu mincí prinútil hľadať alternatívne riešenie a žltý kov nahradili strieborné mince. V tom čase bola stredná Európa regiónom s bohatými náleziskami. V českých horách ho bolo toľko, že boli oficiálnym zdrojom striebra na razenie mincí v celej Rímskej ríši.

Český gróf Hieronymus Schlick patril medzi tých, ktorí mali oprávnenie vydávať vlastné platidlo. Striebro na jeho výrobu sa ťažilo v dnešnom Jáchymove (po nemecky Joachimstal). Mince preto niesli názov Joachimstaler, ktorý bol z praktických dôvodov skrátený len na Thaler (toliar). Mena s týmto názvom sa veľmi rýchlo rozšírila najskôr v nemecky hovoriacich oblastiach, neskôr aj ďalej.

Jen

Striebro bolo vyhľadávaným obchodným artiklom aj v Ázii. Keď do oblasti dorazili španielske a mexické doláre, vďaka svojmu tvaru sa začali označovať ako „strieborné kruhy“. V japončine na to poslúžilo slovoえん (en), v preklade „okrúhly“. Pre anglicky hovoriacich návštevníkov Japonska to však nebolo jednoduché slovo, a preto ho pri prepise uvádzali ako „yen“. V tejto podobe sa označenie okrúhlej mince dostalo aj do prvého oficiálneho japonsko-anglického slovníka, ktorý zostavil americký misionár James Curtis Hepburn.

V druhej polovici 19. storočia sa začína v Japonsku éra Meidži (v preklade „osvietená vláda), obdobie prudkej modernizácie krajiny s pomocou západných mocností. Pokroková vláda cisára Meidžiho akceptovala zaužívané označenie meny, ktorá je od roku 1871 oficiálnym platidlom na japonských ostrovoch. Rovnaký symbol mali slová „okrúhly“ či „okrúhla minca“ aj v čínštine a kórejčine. Rozdielna výslovnosť spôsobila, že meny týchto krajín poznáme ako juany a wony.

Euro

Etymológia názvu spoločnej európskej meny potrebuje azda najkratšie vysvetlenie – ide o skratku odvodenú od názvu kontinentu. Nová mena bola v elektronickej podobe oficiálne zavedená v roku 1999. Rozhodnutie o jej názve padlo v decembri 1995, krátko po vzniku Európskeho menového inštitútu, predchodcu dnešnej Európskej centrálnej banky.

Menej známym faktom je, že politickí lídri európskych krajín sa dlho nedokázali zhodnúť na oficiálnom označení spoločnej meny. Nemecko napríklad presadzovalo, aby aj po menovej integrácii boli zachované pôvodné názvy jednotlivých mien, no boli by spojené spoločným prefixom „euro“. Ak by ich návrh prešiel, Nemci by platili euromarkami, Francúzi eurofrankmi a Taliani eurolírami. Ďalší z návrhov, ktorý neprešiel, bolo označenie monety, na počesť francúzskeho politika, diplomata a ekonóma, jedného z otcov myšlienky európskej integrácie a zakladateľa Európskeho spoločenstva, predchodcu dnešnej Európskej únie.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK