Aj finančné trhy majú svoje „fejky“


26.06.2014

Ak existuje na trhu žiadaný artikel, je len otázka času, kedy sa objaví v podobe lacnejšieho „fejku“. Kabelky, kozmetika, značkové oblečenie, falošné smartfóny. Existencia napodobenín však nie obmedzená len na známe trhoviská. Svoje „fejky“ majú aj finančné trhy.

Ak existuje na trhu žiadaný artikel, je len otázka času, kedy sa objaví v podobe lacnejšieho „fejku“. Kabelky, kozmetika, značkové oblečenie, falošné smartfóny. Existencia napodobenín však nie obmedzená len na známe trhoviská. Svoje „fejky“ majú aj finančné trhy.

Tie, o ktorých bude reč, nemajú hmotnú podobu – nemožno sa ich dotknúť, poťažkať, vyskúšať.  Aspoň nie tak, ako napríklad napodobeninu kabelky zo zvučnej návrhárskej dielne. S bežnými „fejkmi“ však majú spoločné to, že budia dojem, ktorý môže byť všetko iné len nie pravdivý.

Takmer indexové fondy


Indexové fondy sa v posledných rokoch stali vo svete financií veľkým hitom. Siahajú po nich profesionálni inštitucionálni investori, ako aj drobní „hráči“ na akciových trhoch. Všetkých spája presvedčenie, že dosahovať lepšie výsledky ako zaužívané akciové indexy je za hranicou možného. Namiesto hľadania pár perspektívnych titulov volia možnosť, ako investovať bez vysokých poplatkov do širokého portfólia.

O popularite indexových fondov vie aj Sallie L. Krawchecková. Jedna z najsilnejších žien Wall Streetu, ktorá do roku 2011 viedla investičnú divíziu Bank of America, sa aktívne venuje podnikaniu. V minulom roku kúpila 85 Broads, sieť viac ako 30-tisíc ambicióznych žien v 130 krajinách sveta. V jej vlastníctve už spoločnosť zmenila svoje meno a pod značkou Ellevate na trhu promuje vlastný investičný fond, ktorý investuje do indexu s krkolomným názvom Pax Global Women's Leadership Index. Až na to, že takýto index neexistuje.

Technicky vzaté – spomínaný index existuje. S. Krawchecková o jeho vytvorenie požiadala renomovanú spoločnosť MSCI s tým, že jej dodala aj konkrétne mená firiem, ktoré by v novom indexe mali mať svoje zastúpenie. V skutočnosti tak nespravila nič iné, len vytvorila portfólio firiem a využila inú firmu na to, aby takejto investícii mohla hovoriť „indexový fond“. Nahovárať na takúto investíciu má hneď iný cveng ako lákať investorov do bežného fondu, akých sú tisíce.

Diamanty sú vzácne


Ak sa začnete zaujímať o alternatívne formy investovania, je len otázkou času, kedy narazíte na možnosť investovať do diamantov. Sú vzácne, preto majú vysokú cenu, ktorá si drží úroveň. Čo možno takouto – takmer zaručenou – investíciou pokaziť?

Diamanty v skutočnosti nie sú ojedinelou a ani vzácnou komoditou. Ich imidž nedostupnosti je dôsledkom vybudovania diamantového kartelu, ktorému sa v 40. rokoch minulého storočia podarilo jediným sloganom („Diamanty sú večné.“) zmeniť spôsob, akým sa na kubickú kryštalickú formu uhlíka pozeráme dnes. Paradoxne, podstatne lacnejšie a bežnejšie drahé kamene, ako sú smaragdy, zafíry či rubíny, sú vzácnejšie ako samotné diamanty. Ak preto dnes niekto hovorí o tom, že „diamanty sú vzácne a krásne zároveň“, takmer určite ide o človeka, ktorý má záujem predávať ich, nie kupovať.

Finančné spravodajstvo


Ak by ste mali možnosť chvíľu sedieť za spravodajským terminálom niektorej z prestížnych svetových finančných agentúr, za krátku chvíľu by ste mali pocit, že vo svete financií sa neustále niečo deje. Frekvencia, s akou agentúry chrlia nové a ešte novšie správy, je pre väčšinu ľudí neuveriteľne vysoká. To však ešte neznamená, že počet dôležitých informácií je rovnako veľký.

Na ilustráciu aspoň elementárna matematika. Len na americkom akciovom trhu majú investori možnosť obchodovať s podielmi vo viac ako 10-tisíc rôznych firiem. Väčšina z nich musí podľa burzových pravidiel každý rok štyrikrát oznamovať svoje hospodárske výsledky. Len tieto informácie zaberú ročne vyše 40-tisíc správ, čo v prepočte znamená okolo 150 správ denne o dosiahnutých ziskoch alebo stratách. A to len z amerického akciového trhu! Ak uvážime, že s akciami sa obchoduje aj v Európe, v Ázii, v Austrálii, Južnej Amerike a že finančné trhy nie sú len správy o akciách (existujú aj iné trhy), z počtu denne „vychrlených“ správ sa môže zatočiť hlava.

Sledovanie finančného spravodajstva môže byť, paradoxne, škodlivé. Najmä preto, že budí ilúziu informovanosti. Vo svete, kde každé tri-štyri sekundy pribudne nová správa, človek poľahky prehliadne informácie, ktoré pre neho skutočne dôležité sú. Správy určené všetkým sú informačné „fejky“, ktorých účelom je v prvom rade zaujať pozornosť. Tá je pre médiá tou najcennejšou komoditou.