-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

LTCM: Fond, ktorý pochovala veda


08.03.2019

Je inteligencia potrebná na úspešné investovanie? Ak by bola, meno John Meriwether by ste poznali aspoň tak dobre ako Warren Buffett či Bill Gates.

Nik nemôže povedať, že John Meriwether nie je výnimočne inteligentný muž. Jeho hviezda začala žiariť už v 70. rokoch minulého storočia v dnes už neexistujúcej banke Salomon Brothers. V nej vytvoril tím, ktorého súčasťou sa postupne stali najchytrejšie mozgy na Wall Street.

Keď bol J. Meriwether prinútený banku opustiť, spolu s dvoma gigantmi akademického sveta – ktorí sa neskôr stali nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu –, vytvoril Long-Term Capital Management (LTCM). Na Wall Street a ani v jej širokom okolí nebolo fondu, ktorý by sa dokázal prezentovať zvučnejšími menami. „Na jeden štvorcový meter tam pripadalo viac IQ bodov ako v akejkoľvek inej inštitúcii,“ napísal o novom fonde reportér magazínu Fortune Carol Loomis.

 

Elita pre elitu

LTCM sa stal elitným fondom pre vyberanú klientelu. Minimálna investícia vo fonde bola 10 miliónov dolárov a za svoje služby si jeho správcovia účtovali 2 % manažérsky poplatok a 25 % zo ziskov. Viac ako ktokoľvek iný. Medzi ich klientmi bol Kuvajtský penzijný fond či talianska centrálna banka. Hoci súčasťou jej reputácie bolo, že do riskantných hedžových fondov neinvestuje, do správy LTCM zverila viac ako 100 miliónov dolárov.

Fond otvoril brány vo februári 1994 s kapitálom 1,25 miliardy dolárov. Žiadny iný konkurent nezačal predtým s takouto sumou. A LTCM už od svojho vzniku nenechávala nikoho na pochybách o tom, že od hviezd vo vedení fondu možno očakávať aj hviezdne výsledky. Počas prvých desiatich mesiacov svojej existencie dokázal LTCM zarobiť 20 %. V roku 1995 to bolo už 43 % a o rok neskôr 41 %.

LTCM šokoval nielen tým, koľko dokázal zarobiť, keď sa mu darilo, ale i tým, ako málo stratil, keď sa začalo dariť menej. Najhoršia mesačná strata fondu predstavovala len 2,9 %. Keď v roku 1997 dostali dvaja akademici z vedenia LTCM Nobelovu cenu za ekonómiu, rešpektovaný britský týždenník The Economist nenechal nikoho na pochybách o ich zásluhách: „Dokázali zmeniť riadenie rizika z hádanky na vedu.“

Úspech na Wall Street však nikdy netrvá príliš dlho. Bolo len otázkou času, kedy LTCM začnú kopírovať aj ďalší s cieľom napodobniť ich výsledky. Pre finančných expertov už neboli záhadou ani stratégie, ktoré fond pri investovaní používal. To spôsobilo, že akademickí géniovia hľadali nové príležitosti na trhoch s čoraz väčšími problémami. Na konci roku 1997, počas ktorého LTCM zarobil 25 %, preto dostali investori späť 2,7 miliardy dolárov.

Až dosiaľ by príbeh J. Meriwethera a LTCM mohol znieť ako rozprávkový úspech. Fond však fungoval ako tlačiareň na peniaze len do roku 1998. Jeho hrobárom sa stalo to, vďaka čomu bol extrémne úspešný. LTCM dotiahli finančné inžinierstvo do extrému, až za okraj zdravého rozumu. V auguste 1998, keď sa Rusko stalo epicentrom novej finančnej krízy, počítal rizikový model LTCM s tým, že maximálna denná strata môže dosiahnuť 35 miliónov. No v 21. augustový deň matematický model zlyhal – fond finančných a matematických géniov počas neho prišiel o 550 miliónov. Bol to pritom len začiatok jeho konca.

 

Špirála smrti

Na konci augusta 1998 už LTCM prerábal 1,9 miliardy dolárov, od začiatku roka bol dole o viac ako 50 %. Špirála finančnej smrti sa naplno roztočila v septembri. Pred svojím kolapsom spravoval fond 3,6 miliardy, z toho dve pätiny tvoril vlastný kapitál. Počas piatich týždňov roku 1998 boli všetky peniaze preč.

Ako mohli takí inteligentní ľudia pochybiť? Uverili tomu, že ich komplexné matematické modely dokážu obstáť aj v časoch simultánnej explózie finančných trhov a sérotonínu. A lekcia pre ostatných? Vysoká inteligencia a prehnané sebavedomie sú pri investovaní spravidla nebezpečnou kombináciou.